Kristínka iba spí
1. Kristínka by mala dnes,
už o dva roky dlhšie vlasy.
A plač mi skáče do slov vieš,
keď zas a znova premietam si.
Ako visí prichytená,
v trhlinách vysokých brál.
Nikto nezachytí tvoje laná,
keď sa rútiš z kolmých skál.
2. Bol som pri nej dole hneď,
kým jej výkrik doznel v ozvenách.
A za viečkami našel tlieť,
dve zľaknuté svetielka.
Čo sa robí v mojich žilách,
o to sa nik nestaral.
Nikto nezachytí tvoje laná,
keď sa rútiš z kolmých skal.
R: Spíš Kristínka, snáď len spíš,
neverím poď s vstaň ten pád bol možno len klam.
Spíš Kristínka, snáď len spíš,
ty musíš hore isť k oblakom sme už na dotyk.
Ty si jediná z nás, tak blízko pri oblakoch,
ty si jediná z nás, tak blízko pri oblakoch, pri oblakoch.
3. Vydýchla mi v náručí,
a odvtedy sa podvádzam.
Že Kristínka snáď iba spí,
že ticho za ňu rozpráva.
Tak sa platí za to že mladá,
chcela vidieť z výšky brál.
Nikto nezachytí tvoje laná,
keď sa rútiš z kolmých skál.
R: (2x)